nad 150 €
| Značka: TORRO | Kód produktu: PM-TOR11402-DE |
| Záruka: 2 roky | EAN: 4250229628516 |
Panzerkampfwagen VI Tiger (tiež PzKpfw VI, Tiger I ausf.H či SdKfz 181) bol nemecký ťažký tank vyvinutý počas druhej svetovej vojny, ktorý bol od roku 1942 nasadzovaný v Afrike a Európe, a to obvykle v nezávislých ťažkých tankových práporoch. Jeho konečné označenie Panzerkampfwagen VI Tiger Ausf. E sa často skracovalo na Tiger. Tiger I poskytol nemeckej armáde prvé obrnené bojové vozidlo s kanónom 8,8 cm KwK 36 (odvodený z kanóna 8,8 cm Flak 36). Vyrábal sa od augusta 1942 do augusta 1944 a celkom sa vyrobilo asi 1 347 strojov. Po auguste 1944 sa výroba Tigru I postupne ukončila v prospech tanku Tiger II.
Zatiaľ čo mal Tiger I vo svojej dobe vynikajúcu konštrukciu, bol prekombinovaný s použitím drahých materiálov a výrobných metód náročných na prácu. Bol tiež náchylný k určitým typom porúch aj porúch podvozka a jeho dojazd bol obmedzený vysokou spotrebou paliva. Údržba bola nákladná, ale všeobecne mechanicky spoľahlivá. Bol ťažký na prepravu a za blatistého počasia mu hrozila imobilita, zatiaľ čo v zime hrozilo, že mu ľad a sneh stuhnú medzi prekladanými kolesami typu Schachtellaufwerk, ktoré sa zasekli. Toto bol problém na východnom fronte v bahnitom období rasputice alebo za extrémneho chladu.
Prezývku „Tiger“ tank dostal od Ferdinanda Porsche a rímska číslica bola pridaná po tom, čo do výroby vstúpil Tiger II. Pôvodné označenie bolo Panzerkampfwagen VI Ausführung H (doslova „obrnené bojové vozidlo/vozidlo VI verzia H“, skrátene PzKpfw VI Ausf. H), pričom „H“ označovalo Henschela za projektanta a výrobcu. V inventári výzbroje bol klasifikovaný ako Sd.Kfz. 182. Neskôr v marci 1943 bol znovu označený ako PzKpfw VI Ausf. E a v inventári vedený ako Sd.Kfz. 181.
V múzeách a súkromných zbierkach na celom svete v súčasnosti „prežíva“ iba sedem tankov Tiger I. Tiger 131 v britskom tankovom múzeu, ktorý bol získaný počas bojov v severnej Afrike, je v súčasnosti jediným prevádzkyschopným.
Po prehranej 1. svetovej vojne bolo Nemecko viazané Versailleskou zmluvou, podľa ktorej nesmelo vyrábať a vlastniť zbrane mnohých typov, medzi ktoré patrili pochopiteľne aj tanky. Napriek tomu sa mu podarilo tajne vykonávať testy s tankami, ktorých pracovné názvy boli Leicht Traktor, Grosstraktor či Neubaufahrzeug.
Po nástupe Hitlera k moci Nemecko zmluvu vypovedalo[zdroj?] a postupne začal vývoj a výroba nových strojov. V roku 1937 získala firma Henschel zákazku na vyhotovenie prototypu ťažkého tanku DW1, Henschel však zahájil práce na vývoji oveľa väčšieho vozidla – 65-tonového VK 6501. Svoje ponuky predložili aj firmy Daimler-Benz, MAN a Porsche, takže sa objavili prototypy tankov VK30 3601 a VK 4501. Dňa 20. novembra 1941 mali nemeckí inžinieri možnosť skúmať ukoristený tank T-34 v neporušenom stave, čo u nich a u vojenských predstaviteľov vyvolalo zdesenie. Bol prerušený projekt VK 3001/3601 a všetky dostupné prostriedky boli sústredené na vývoj ťažšieho tanku, ktorý by prekonal sovietsky T-34.
V deň Hitlerových narodenín 20. apríla 1942 predstavili firmy Henschel aj Porsche hotové prototypy strojov VK 4501, ktoré dostali názov PzKpfw VI. Tiger. Bolo rozhodnuté, že tieto tanky bude vyrábať favorizovaná firma Henschel. Rozpracovaných 90 kusov Porscheho Tigeru (v drvivej väčšine bez veže, ktorú jednotne vyrábal Krupp) sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand/Elefant.
Tank Tiger bol vôbec prvé bojové vozidlo svojho druhu od prvej svetovej vojny, ktorého konštrukcia vychádzala z reálnych bojových skúseností, ponechávajúc bokom trochu zavádzajúcu lekciu španielskej občianskej vojny. Jeho celková hmotnosť dosahovala takmer dvojnásobok hmotnosti skorých T-34/76A. Jeho konštrukcia nemala zaistiť iba prevahu nad týmto sovietskym strojom, ale išla o krok ďalej. Tank svojou úrovňou ochrany posádky a palebnou silou podstatne prekonával všetky doposiaľ skonštruované vozidlá. Na druhej strane enormná veľkosť tanku, výrobná náročnosť, veľká hmotnosť a z toho plynúca výška obstarávacích nákladov spôsobili, že tank nemohol byť na bojisku nikdy nič viac než príležitostným hráčom.
Mohutné pancierovanie a ničivá palebná sila sú dve vlastnosti, ktoré sa tanku Tiger úplne oprávnene pripisujú. Napriek tomu ide len o dva z celého množstva faktorov, ktoré determinujú účinnosť tanku v boji. Na sile panciera si dali nemeckí inžinieri celkom dosť záležať. Konštrukcia však bola pomerne zlá, pretože tu neboli takmer žiadne šikmé plochy. Všetky exponované vertikálne a takmer vertikálne plochy – spodná a horná časť čelného panciera korby, bočné strany veže a zadnej časti korby, ktorá mala rovnaký sklon ako horný čelný pancier (81°), mali max. hrúbku 100 mm. Najexponovanejšia oblasť, čelná strana veže, bola 120 mm hrubá a väčšinu jej plochy tu ešte zosilňoval pancierový kryt základne hlavne kanóna. Keby mal však napr. čelný pancier sklon 35 stupňov, poskytoval by oceľový plát s hrúbkou 60 mm posádke rovnakú ochranu ako 100 mm silný kolmý pancier tanku Tiger. Tank tak mohol získať úsporu hmotnosti v prospech svojej pohyblivosti. Slabinou bol tiež spočiatku pomerne slabý 25 mm pancier na strope veže a korby. Tanky Tiger sa stávali vyhľadávaným cieľom britských lietadiel Hawker Typhoon, amerických P-51 Mustang či sovietskych bitevníkov Iľjušin Il-2, na čo Nemci reagovali v polovici roku 1944 zosilnením hrúbky stropu veže na 45 mm.
Pôvodnú hlavnú výzbroj mal tvoriť kanón 75 mm L/70 KwK42. Hitler však presadil montáž 8,8 cm L/56 KwK36 kanóna, ktorého strely mali paradoxne nižšiu priebojnosť panciera ako v prípade menšieho kanóna. Na porovnanie – protipancierová strela Pzgr.39 kalibru 75 mm mohla prestreliť 110 mm hrubý pancier (Pzgr.40 s volfrámovým jadrom bola schopná prebiť až 150 mm pancier) so sklonom 30° na vzdialenosť 1000 m. Použitá zbraň však prebíjala za rovnakých podmienok 100 mm aj 138 mm hrubý pancier. Avšak prienik tejto strely do nepriateľského stroja znamenal takmer vždy istú smrť posádky a zničenie stroja. A keď pancier neprebil, často sa stávalo, že jednoducho urval nepriateľskému tanku veža zo závesu. Rozdiel vo výkonoch bol daný rýchlosťou striel. Pri dlhšom 75 mm kanóne bola úsťová rýchlosť strely 925 m/s, resp. 1120 m/s pre vyššie spomenuté druhy striel, oproti 773 m/s a 930 m/s v prípade 8,8 cm KwK36. Tradične dobrá bola optika, v prípade ktorej bolo nacistické Nemecko na svetovej špičke.
Na otáčanie veže slúžil hydraulický a pri poruche ručný mechanizmus, ktorý bol však zložitý a značne pomalý, hydraulické ovládanie bolo nepresné. V správe, ktorú po skončení vojny vypracovali britskí dôstojníci, sa nachádzalo, že pracovisko strelca má značné nedostatky, je veľmi stiesnené, prvky na ovládanie kanóna majú nevhodný tvar a sú zle umiestnené. Prostriedky na mierenie nie sú primerané, iba nabíjačka má na svoju prácu zodpovedajúce podmienky. Správa kritizuje aj pracovisko radistu-strelca, veliteľa vozidla a vodiča. Radista-strelec ovládal guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm pomocou pištoľovej rukoväti a čalúnenej opierky hlavy na nosnej konštrukcii. Podľa spomínanej britskej správy táto opierka neustále doliehala na hlavu strelca a spôsobovala mu neúnosné nepohodlie.
Tank bol poháňaný motorom firmy Maybach HL210 s výkonom 642 koní, neskôr Maybach HL 230 s výkonom o 52 koní vyšším. Motory tohto fakticky monopolného nemeckého výrobcu boli samy o sebe vynikajúce, ale ťažko mohli fungovať v tanku, ktorého skutočná hmotnosť prekročila o 25 % hodnotu stanovenú technickými podmienkami. Motor musel pracovať v bojových podmienkach často na plný výkon, čo viedlo k jeho prehrievaniu. Hneď ako prekročila prevádzková teplota 95 °C, dochádzalo k prenikaniu chladiacej kvapaliny do mazacieho okruhu. Najvyššia rýchlosť tanku pri maximálne povolených otáčkach motora bola 38 km/h, čo však bolo o 3 km/h menej ako v prípade tanku M4 Sherman a dokonca o 18 km/h menej ako v prípade T-34/85. Motor mal každopádne ohromnú spotrebu paliva, hoci jej presné vyčíslenie je predmetom kontroverzií. Ak napr. T-34 spotrebovala pri jazde v teréne 1,84 – 2,5 litra nafty na 1 km, potom jeho spotreba bola 7,8 – 10 litrov benzínu na 1 km.
Zajatí nemeckí vojaci ohromovali spojeneckých vojakov tvrdením, že plná nádrž (567 l) málokedy vystačila na viac ako 2,5 hodiny činnosti v terénnych podmienkach. Analogická situácia ako s motorom bola aj s inak vynikajúcou hydraulicky ovládanou prevodovkou. Tá síce bola ľahko ovládateľná a získala si u vodičov tankov veľkú obľubu. Na voliči bolo dokonca možné nastaviť osem rýchlostí na jazdu dopredu a štyri rýchlosti na jazdu dozadu. Zložitej prevodovke a riadeniu bolo však potrebné venovať svedomitú starostlivosť, čo v bojových podmienkach bolo ťažké. Z výsluchov zajatých nemeckých vojakov je zrejmé, že zlyhanie prevodovky a riadenia bolo najčastejšou príčinou vyradenia tanku z ďalšej činnosti.
Tank mal aj celkom dobrý podvozok s presadenými kolesami a 725 mm pásmi. Tento systém však narazil na nepredvídaný problém – v drsných klimatických podmienkach zamŕzalo pri dočasne odstavených tankoch blato a roztápajúci sa sneh medzi kolesami, čo bránilo ich ďalšiemu pohybu. Nánosy hliny a kamenia medzi pojazdovými kolesami spôsobovali zbehnutie pásu z ozubeného kolesa alebo jeho pevné vzpriečenie. K obdobným problémom dochádzalo aj pri cúvaní alebo otáčaní v močaristom teréne. Nepojazdné tanky sa stávali ľahkou korisťou protivníka. Aj samotný pohyb v podmienkach východného frontu bol pre Tigerov, ktorých merné zaťaženie bolo 1,04 kg/cm², dosť podstatnou slabinou, ktorú sa posádky sovietskych tankov naučili využívať. Ďalšou komplikáciou bola výmena úzkych pásov na transport na železnici za široké, ktoré slúžili na boj.
Prvýkrát boli tanky Tiger nasadené do bojov v septembri 1942 na východnom fronte v Leningradskej oblasti v počte 3 kusov. Bez valného efektu však (tri zapadli a podarilo sa zachrániť len jeden, zvyšné dva boli zničené pred Sovietmi). Niektoré stroje zapadli v rozbahnenom teréne, iné postihli mechanické poruchy. Jediným kladom bola skutočnosť, že žiadna z protitankových zbraní neprestrelila pancier tanku, aj keď došlo k niekoľkým poškodeniam kanóna sovietskymi protitankovými strelami.
V závere roku 1942 boli odoslané prvé Tigery do Tuniska, aby čelili náporu spojencov. Začiatkom roku 1943 sa zapojili do bojov s pomerne dobrými výsledkami, ale poruchy prevodovky, riadenia aj problémy s pojazdovými kolesami ich vyradili z činnosti viac ako bojové strety s nepriateľom.
V tom čase sa v severnej Afrike objavili prvé americké tanky M4 Sherman, ktoré síce na Tigerov nestačili, ale ktoré mali postupne zvyšujúcu sa početnú prevahu. Západní spojenci sa rovnako ako Sovieti rozhodli ísť cestou výroby stredných tankov vyrábaných vo veľkom množstve. Dňa 16. januára 1943 sa sovietskym vojakom podarilo ukoristiť jeden nepoškodený tank Tiger, ktorý bol dokonca vozidlom veliteľa roty. Inak tanky mali vo svojej výzbroji aj likvidačný granát, čo bola nálož na zničenie hlavne – nemecky die Rohrzerstöhrladung. Ak sa stal tank nepojazdný a hrozilo, že padne do rúk nepriateľa, nabíjač vsunul nálož do hlavne a aktivoval ju. Posádka musela tank rýchlo opustiť, vzápätí explózie urazila hlaveň dela. V máji toho istého roku mala Červená armáda všetky dôležité informácie o slabých a silných stránkach tohto obrnenca a mohla tak začať s realizáciou príslušných protiopatrení. V tomto období začalo dochádzať na východný front stále viac Tigerov a začali sa dostavovať prvé výsledky.
Veľmi úspešne si posádky viedli v bojoch pri Charkove na jar 1943. Medzi nemeckými vojakmi sa objavila sorta tankistov (tankových es), ktorí svojimi strojmi ničili desiatky nepriateľských tankov a bojových vozidiel. Treba však uviesť, že takýchto špičkových osádok bolo pomerne malé množstvo. S narastajúcou bojovou činnosťou Tigerov začalo dochádzať k ich stratám, ktoré boli spôsobené mínami, zásahmi, terénnymi prekážkami a mechanickými poruchami. Začiatkom júla 1943 sa rozhorela bitka pri Kursku, pri ktorej síce Nemci zničili viac sovietskych tankov ako stratili, straty však už na rozdiel od protivníkov nemohli plne nahradiť. V tejto bitke sa ukázalo, že tank Tiger má pre svoju ťažkopádnosť a značná spotrebu paliva nízku schopnosť vedenia útočného boja spojeného s častou zmenou palebného postavenia. Preto bol zatlačený do boja obranného, na čo sa paradoxne výborne hodil.
V júli bola na Sicílii premiestnená rota ťažkých tankov. Výsledkom ich pôsobenia však boli vážne a úplne zbytočné straty Tigerov. Niektoré sa zaborili v teréne, iné zostali stáť pre mechanickú poruchu. Pri evakuácii zo Sicílie zostal Nemcom iba jeden tento tank z pôvodných sedemnástich. Z ďalších bojov v Taliansku stojí za zmienku bitka pri Monte Cassina, kde Nemci počas 48 hodín stratili pätnásť zo svojich šestnástich Tigerov. V priebehu roku 1943 prešiel Tiger niekoľkými zmenami, týkalo sa to panciera, optiky a pojazdových kolies. Na panciere sa začala nanášať pasta „Zimmerit“, ktorá mala brániť v prichytení magnetických mín.
Keď vykonali Spojenci roku 1944 inváziu v Normandii, mali tam Nemci celkom štyri tanky Tiger. Bolo tam tiež päť Königstigerov, ale tie boli tak nespoľahlivé, že boli odoslané radšej do Nemecka, aby nepadli do rúk nepriateľa. Koncom septembra 1944 takmer definitívne ustal skomierajúci prísun nových ťažkých tankov z továrne v Kasseli. Po prvom októbri továreň opustilo iba 44 Tigerov. Pri protiútoku v Ardenách v decembri 1944 mali Nemci na západnom fronte len 35 týchto tankov. Na jar 1945 sa zostávajúce ťažké tanky zo západného frontu presunuli na východný front. Podstatná časť nemeckých ťažkých tankov bojovala už od roku 1943 proti Sovietom, kde utrpeli veľké straty, ktoré sa nedalo nahradiť. Ak v polovici roku 1944 činil počet použiteľných Tigerov čísla 670, potom na konci roka to bolo 316 a vo februári 1945 iba 216 strojov. Kapitulácia nemeckej armády v máji 1945 znamenala aj koniec tanku Tiger, ktorý sa stal skutočným symbolom nemeckej vojenskej sily a ktorý z mnohých hľadísk predznamenal vývoj moderných tankov.
Ťažký tank Tiger mal v niektorých ohľadoch závažné nedostatky. Bol to ťažkopádny obor, jeho motor a prevodovka neboli dimenzované na pohon takého ťažkého vozidla. Trpel veľmi často mechanickými poruchami, mal značnú spotrebu paliva a obmedzený dojazd. Podvozok s presadenými kolesami bol zložitý, jeho riadna údržba v bojových podmienkach takmer nemožná. Rýchlosť motorického otáčania veže bola príliš malá, a to nehovoriac o ručnom otáčaní. Streľba na pohyblivé ciele bola náročná, kanóna chýbal stabilizátor, takže tank nemohol viesť presnú streľbu za jazdy. Proti tomuto zoznamu porúch stojí hrubé pancierovanie a výkonný kanón, čo boli dva dôležité faktory, ktoré z tanku Tiger urobili obávanú zbraň na bojiskách druhej svetovej vojny.
Tankov Tiger bolo vyrobených pomerne malé množstvo a ani obmien nebolo veľa. Okrem základného variantu SdKfz 181 boli najobvyklejšími strojmi veliteľské tanky SdKfz 267 a SdKfz 268, ktoré boli zbavené spriahnutého guľometu, namiesto ktorého bola montovaná výkonnejšia rádiostanica s väčšou anténou. Pre demaskujúci účinok tejto antény sa však veliteľské vozidlá stávali vyhľadávaným cieľom kanónov v ich blízkosti. Niekoľko tankov Tiger bolo prestavaných na ženijné tanky Bergepanzer (Sd.Kfz. 185). Ďalšou modifikáciou tanku bolo útočné delo kalibru 38 cm Sturmtiger.
Podvozky, ktoré vyrobila v roku 1942 firma Porsche, sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand (SdKfz 184). Ferdinand bol ťažký stíhač tankov, postavený na Porscheho podvozku, ktorý bol pre tank Tiger zamietnutý, ale bola škoda 90 už vyrobených kusov rozobrať, preto naň bol umiestnený výkonnejší kanón kalibru 8,8 cm s dĺžkou hlavne 71 kalibru. Posádka bola chránená veľmi hrubým pancierom (200 mm na čele, zvyšné steny 80 mm). Verzia Elefant bola vylepšená o guľomet MG 34 umiestnený v pravej časti prednej steny a o širšie pásy.
Verný detailom v mierke 1 : 16
S hmotnosťou okolo sedem kilogramov je Tiger I neskorá verzia ideálny pre náročného zákazníka. V profesionálnej edícii sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou farby airbrush, technológiou dosiek plošných spojov 2,4 GHz a novým reproduktorom. Tento model má vynikajúce jazdné vlastnosti, širokú škálu funkcií a realistický zvuk. Vysokokvalitné pásy, hnacie a vodiace kolesá s valčekmi, ako aj spodná časť trupu a bojová veža sú vyrobené z kovu. Veľa malých dielov a rôznych samolepiek dokonale završuje repliku modelu.
Ovládanie a funkcie
Výkonný model tanku má RC ovládanie 2,4 GHz. Vozidlo je vybavené IR bojovým systémom, takže sú možné bitky s vozidlami z rovnakej série. Motory s optimalizovaným krútiacim momentom umožňujú modelu Tiger I neskorá verzia presnú a plynulú jazdu. Kovové prevody s robustnými prevodmi a vylepšeným prevodom zaisťujú vyšší výkon. Vďaka proporcionálnemu ovládaniu sa môžete s tankom priblížiť veľmi pomaly a plynule zvyšovať rýchlosť. Tiger I neskorá verzia sa pohybuje dopredu a dozadu s otáčaním doľava a doprava. Je možné ho tiež na mieste otočiť doľava alebo doprava. Môžete zdvihnúť a spustiť delo a otočiť vežu o 360 stupňov. Realistický zážitok završujú rôzne zvuky motora, spätný záklz hlavne, záblesk hlavne a dym z výfuku.
Obsah balenia a technické parametre/funkcie
V prípade nižšej hodnoty objednávky môžete využiť dopravu už od 3,50 €.
Predlžujeme možnosť výmeny alebo vrátenia nepoškodeného tovaru na 90 dní.
Neviete si s niečím rady? Navštívte našu RC poradňu alebo nás kontaktujte. Radi vám poradíme.
Pokazil sa váš model? Nielen pre našich zákazníkov zaisťujeme pozáručný servis RC modelov.
Vyberte si z jednej z najširších ponúk RC modelov, príslušenstva a náhradných dielov v SR.
Dôverujte profesionálom. Už viac ako 10 rokov sa venujeme predaju, servisu a testovaniu RC modelov.
