Airfix Supermarine Spitfire Mk.Vc (1:72)

Charakteristika

Plastikový model Airfix A02108 – lietadlo Supermarine Spitfire Mk.Vc v mierke 1 : 72 na zlepenie. Stavebnica obsahuje 72 dielikov, rozpätie krídiel je 157 mm a stavebná náročnosť 1.

Informácie o predlohe

Mnohí považujú Supermarine Spitfire za najslávnejšie bojové lietadlo, ktoré kedy vzlietlo do oblakov, aj keď niektorí môžu namietať, že o takom krásnom lietadle nemožno vôbec premýšľať ako o vojnovej zbrani. Išlo o oveľa komplikovanejšie lietadlo ako Hawker Hurricane, ktoré bolo jeho predchodcom. A v čase, keď sa v lete roku 1938 dostali prvé kusy do rúk peruti č. 19 v Duxforde, predstavoval Spitfire vrchol leteckého inžinierstva. Vtedy už sa tiež pomaly na oblohe zbiehali mraky predznamenávajúce príchod vojny a bolo jasné, že RAF bude potrebovať toľko týchto nádherných lietadiel, koľko len bude možné.

„Žiarne chvíle“ Spitfiru prišli pri neúprosných leteckých súbojoch počas bitky o Britániu, kde si za štyri mesiace bojov o vzdušnú nadvládu nad južným Anglickom navždy zaistil povesť ikonického stroja. Stíhacie veliteľstvo dokonale využilo lietadlá Spitfire po boku početnejších Hawker Hurricanov a úspešne prekazilo Luftwaffe jej pokus o odstránenie britských lietadiel z neba. Predovšetkým tak však odvrátilo bezprostrednú hrozbu nemeckej invázie. Potom, čo bitka o Britániu skončila a členovia RAF si stihli trochu oddýchnuť a doplniť zásoby, boli pripravení pustiť sa do ofenzívy, organizovať výpady za lamanšský prieliv mierené na náhodné ciele a skúšať Luftwaffe vylákať znova do boja.

Spitfire sa pýši aj tým, že ide o jediné spojenecké lietadlo, ktoré bolo bez prerušenia vyrábané počas celej druhej svetovej vojny a tiež neustále vylepšované, aby zostávalo na špici vojnovej leteckej technológie. Nemecký konkurent Messerschmitt Bf109 bol tiež neustále upravovaný a zdokonaľovaný. Netrvalo preto dlho, kým sa lietadlá Spitfire pri svojich výpadoch do severného Francúzska stretli s najnovším variantom tohto schopného lietadla, a to Bf 109F. Elegantný a veľmi výkonný Bf 109 Friedrich sa vtedajším Spitfirom viac ako vyrovnal. Aj keď malo bristké letectvo dôležitý vývojový program už naplánovaný, situácia volala po okamžitom riešení.

Výsledný Spitfire Mk.V sa stal hádam najúčinnejším „núdzovým“ lietadlom, aké kedy RAF nasadilo do služby. Dokázal spojiť vyšší výkon motora Rolls Royce Merlin 45 s pôvodným drakom Mk.I/II a množstvom vylepšení, ktoré už boli pripravené pre chystanú budúcu verziu Mk.III, a tak najnovší stroj Luftwaffe razom prestal vo vzájomných súbojoch stačiť. Vďaka vyššej výrobnej kapacite podporenej novou továrňou v Castle Bromwich sa tieto lietadlá vyrábali v neskutočnom tempe, až sa z tohto provizórneho variantu Spitfira stala najviac vyrábaná verzia s takmer 6500 kusmi. Táto verzia nakoniec prenikla na všetky vojnové fronty a bojovala nielen na domácom území pri obrane vlasti, ale aj nad severoafrickými púšťami alebo džungľami ďalekého východu.

Vytvorenie „univerzálneho krídla“ typu C znamenalo svojím spôsobom ďalší konštruktérsky triumf, pretože nielenže umožnilo osadiť lietadlo niekoľkými rôznymi konfiguráciami zbraní, ale znížilo aj náročnosť a čas potrebný na výrobu. Navyše došlo k posilneniu podvozka, ktorého hlavná časť bola vyklonená trochu viac dopredu a pilotom tak zase trochu uľahčila neslávne preslávené ťažké ovládanie lietadla Spitfire na zemi.

Aby sa zachovala životnosť motora Spitfirov aj v prostredí horúcich a prašných leteckých základní, boli niektoré z nich osadené vzduchovým filtrom Vokes. Taký prívesok v prednej časti pod vrtuľou možno dvakrát neprospel estetickým kvalitám lietadla a dokonca zvýšil aerodynamický odpor, ktorý ubral z maximálnej rýchlosti okolo 30 km/h, zato je však jasným dôkazom, že z celkových viac ako 20 000 vyrobených Spitfirov boli mnohé nasadené do prostredia, s ktorými sa pôvodne nikdy nepočítalo.