Vidrholec 2026 – ošúchané topánky a dobré skutky

Ráno 23. mája 2026 sme sa vydali do Náchoda na prvý ročník Vidrholca v réžii spolku RC Náchod. Expedičné preteky RC áut, ktoré pätnásť rokov organizoval Petr Komárek, tento rok prevzala miestna partia okolo Káju Beneša a Petra Jirouscheka a presunula ich z Klánovíc do Náchodského RC Offroad parku.. Aj my sme dostali pozvánku na účasť, a tak sme zostavili tím a vyrazili.

Štart a prvé kilometre

So silami na maximum a odhodlaním sme sa postavili na štart. Po niekoľkých kilometroch v rozumnom tempe už bolo jasné, že miestne kopce a slniečko žiariace nad našimi hlavami nebudú kamarátmi. Zadržali sme sa a snažili sa vyťažiť, čo sa dalo. Niekedy to šlo lepšie (väčšinou z kopca), inokedy horšie – vždy, keď nám Kája (predseda spolku RC Náchod) so svojím tímom pripravil ďalšie krásne panorámy.

Terén ako z učebnice expedície

Každý kilometer iný terén. Na začiatku sme si prešľapávali cestu zarastenou lúkou. Tráva nám siahala po pás a Pavol nám zrazu zmizol. Nie že by sa stratil kvôli navigácii – jednoducho ho tá tráva prerástla. Doslova. Videli sme len občasné vlnky porastu a počuli tlmené „ja som v poriadku!“, ktoré znelo, akoby niekto volal z inej dimenzie. Na chvíľu sme vážne uvažovali, že vyhlásime pátranie. Nakoniec sa však objavil so širokým úsmevom na tvári. Potom prišli lesné svahy posypané suchými vetvami ako jeden veľký koberec. Nakoniec nás cesty zaviedli až k troskám miestnych druhovárodových bunkrov.

Kompas v Navke a hľadanie naslepo

Checkpointy sme dobyvali pomocou aplikácie Navka. Šípka ukazovala smer, no hneď ako sme sa k bodu priblížili na pár desiatok metrov, kompas odovzdal iniciatívu nám. Potom to už bola detektívka. Raz na kmeni stromu, raz v rokli, inokedy za torzom bunkra. Vždy to znamenalo aspoň jedno kolo rozhliadania sa úplne iným smerom, než kam sme pôvodne mieri.

Záchrana na trati

Cestou sme stretli nespočet našich zákazníkov, vrátane dvoch posádok s deťmi, ktorým počas dňa došla energia v batériách. Mali sme so sebou pár prebytočných akumulátorov, takže sme ich deťom na zvyšok pretekov zapožičali. Deti pokračovali, my pokračovali a v cieli sa to dalo považovať za hlavný výsledok dňa.

Cieľová páska

So opotrebovanou obuvou a poriadne prepotenými tričkami sme nakoniec dorazili do cieľa. Výsledky v tom momente ešte nikto nepoznal a úprimne – na výsledok sa ani nepýtate, keď celý deň robíte presne to, kvôli čomu ste na pretek prišli. Vidrholec nie je pretek o medaily. Je to pretek o deň, ktorý si chcete pamätať.

Ak vás to naozaj zaujíma, ako správni gentlemani, sme medailové miesta nechali ostatným účastníkom a spokojili sa s „bramborovou“ medailou.

Kája Beneš a partia okolo RC Náchod prevzali Vidrholec po Petrovi Komárkovi a prvý ročník v ich réžii zvládli na výbornú. Tešíme sa na budúci rok a dúfame, že sa tam stretneme aj s vami.