Charakteristika

Plastový model Grumman E-2C USN VAW-113 Black Eagles v mierke 1:144.

Charakteristika

Plastový model Grumman E-2C USN VAW-113 Black Eagles v mierke 1:144.

Informácie o modeli:

Grumman E-2 Hawkeye je americké dvojmotorové turbovrtuľové palubné námorné lietadlo včasnej výstrahy s charakteristikami CATOBAR, ktoré operuje predovšetkým z paluby amerických lietadlových lodí. Operuje aj z paluby francúzskej lietadlovej lode Charles de Gaulle a z pozemných základní v Izraeli, Singapure, Japonsku, Egypte a niekoľko strojov majú aj Mexiko a Taiwan.

Lietadlá prevádzkujú aj Spojené štáty.

Súbežne s vývojom E-2B sa pripravovala podstatne vylepšená verzia E-2C (Charlie Basic) s výkonnejšími pohonnými jednotkami T-56-A-422 s výkonom po 3 660 kW pri vzlete. Vylepšený radar AN/APS-120 bol v roku 1976 nahradený radarom AN/APS-125. Úpravou staršieho E-2A vznikli dva prototypy E-2C, z ktorých prvý bol zalietaný 20. januára 1971. Začiatkom 80. rokov boli do E-2C (skupina 0) zabudované vylepšené radary AN/APS-138, ktoré boli v tom istom desaťročí nahradené výkonnejšími AN/APS-139 (skupina I). Pôvodné motory boli nahradené úspornejšími motormi T-56-A-427, každý s výkonom 3 800 kW.

Dalšia modernizácia sa uskutočnila začiatkom 90. rokov inštaláciou viacúčelového pulzného dopplerovského radaru Lockheed Martin AN/APS-145 ARPS. Pracovisko operátora radaru a dvoch dôstojníkov pre vyhodnocovanie bojovej situácie bolo modernizované nahradením zastaraných obrazoviek s katódovými trubicami farebnými grafickými displejmi. Touto prestavbou prešlo dvanásť lietadiel E-2C (skupina II), ktoré vstúpili do služby v roku 1992. V polovici 90. rokov vznikla ďalšia verzia E-2C (skupina II+) s modernizovaným navigačným systémom AN/ASN-92 CAINS II s GPS, modernejšími počítačmi a novým systémom samočinného riadenia letu.

Na konci 90. rokov 20. storočia začal na naliehanie amerického námorníctva letecký výrobca Grumman, ktorý sa v roku 1994 zlúčil s Northrop Corporation, s vývojom sofistikovanejšieho variantu E-2C Hawkeye 2000, pričom ako základ poslúžil variant Group II+. Pôvodné štvorlisté vrtule Hamilton Sunstrand 54460 nahradili kompozitné osemlisté vrtule NP2000 s digitálnym riadením. Prvé z 24 objednaných lietadiel, z ktorých niektoré vznikli prestavbou staršej verzie, prevzalo americké námorníctvo v priebehu októbra 2001.

Začiatočnú sériu E-2C zaradili do služby v novembri 1973, keď ich prevzala letka VAW-123 v NAS Norfolk. Do roku 1988 zaradilo americké námorníctvo do služby 55 lietadiel tejto verzie.

Hlavné špecifikácie (E-2C/D)

• Posádka: 5 (dvaja piloti, dôstojník bojového informačného centra, dôstojník riadenia letovej prevádzky a operátor radaru)
.
• Dĺžka: 17,60 m.
• Šírka: 24,56 m.
• Výška: 5,58 m.
• Podporná plocha: 65 m².
• Hmotnosť prázdneho vozidla: 19 536 kg.
• Hmotnosť po vybalení: 18 090 kg.
• Maximálna vzletová hmotnosť: 26 083 kg.
• Pohon: 2 × turbovrtuľové motory Allison/Rolls-Royce T56-A-427A, každý s výkonom 5 100 k (3 800 kW)
.
• Maximálna rýchlosť: 648 km/h.
• Prechodová rýchlosť: 474 km/h.
• Maximálny dojazd: 2 708 km.
• Prevádzkový dojazd: 10 576 m.
• Výkon/hmotnosť: 0,32 kW/kg.