Charakteristika

Pánske tričko s potlačou Antonio Live & Fly s motívom HISTORY OF FLIGHT pre pilotov a modelárov. 100 % bavlna so silikónovou úpravou je zárukou príjemného pocitu pri nosení. Látka 200 g/m², pletené single jersey, modrosivá farba, luxusné darčekové balenie.

Charakteristika

Pánske tričko s potlačou Antonio Live & Fly s motívom HISTORY OF FLIGHT pre pilotov a modelárov. 100 % bavlna so silikónovou úpravou je zárukou príjemného pocitu pri nosení. Látka 200 g/m², pletené single jersey, modrosivá farba, luxusné darčekové balenie. Dizajn produktu je kombináciou tlače a 3D efektu.

„Netopier“ bol prvý

Keď dnes príde v spoločnosti reč na prvé pokusy o lietanie na stroji ťažšom ako vzduch, ktorý poháňa motor, všetci hovoria len o bratoch Wrightových. Ale niekto ich predbehol. Počuli ste niekedy o francúzskom inžinierovi Clémentovi Aderovi? Nie? A predsa to bolo práve on, kto skonštruoval lietadlo Eole. Z dnešného pohľadu bizarný stroj na parný pohon nazval podľa gréckeho boha vetra.

Niet divu, že Francúzi považujú za otca motorových lietadiel práve Adera. Ten sa so svojím lietadlom pripomínajúcim netopiera vzniesol do vzduchu 9. októbra 1890, teda trinásť rokov pred bratmi Wrightovými! Je pravda, že let bol veľmi krátky. Eole, či správne po francúzsky Éole, sa pýšil „netopierími“ krídlami z lát potiahnutých hodvábom, ktorá sa rozpínala dvanásť metrov do šírky. Do ich konštrukcie Ader premietol výsledky pozorovania vtáčích krídiel – na tento účel choval vo voliére bociany. Sklon aj zakrivenie krídiel sa dali meniť pomocou laniek. Štvorlistú bambusovú vrtuľu poháňal liehom vykurovaný parný stroj s výkonom 14 kW. Bol to dvojvalec s dvojitou expanziou pary, rúrkovým kotlom a horákmi na alkohol.

Na jeseň roku 1890 bolo lietadlo Eole hotové a podľa svojho tvorcu pripravené vzniesť sa do vzduchu. Pre tento mimoriadny okamih si Ader vybral park kaštieľa Armainvilliér, ktorý patril jeho priateľke pani Pereirovej. Tá si slávnu chvíľku pochopiteľne nemohla nechať ujsť. Aby svedkov technického zázraku bolo viac, na mieste sa zhromaždilo aj niekoľko záhradníkov. Lietadlo Eole sa po roztočení vrtule za kolísania krídiel naľavo aj napravo a s množstvom poskokov naozaj vzniesol! Síce len o niekoľko decimetrov a po päťdesiatich metroch opäť dosadlo na kolesá, ale nemohlo byť pochýb o tom, že sa odpútalo od zeme. „Na niekoľko sekúnd som sa ocitol v stave nevýslovnej blaženosti,“ spomínal po rokoch Ader. Radosť mu zrejme nepokazilo ani to, že pokus nebol oficiálne uznaný ako let. Požiadavky na letietanie totiž znejú: vzlietnuť a potom sa vrátiť na miesto štartu.

Francúzske Ministerstvo vojny však pokus zaujal a rozhodlo sa Adlera v ďalšej činnosti podporiť. Výsledkom bol ďalší stroj Avion III, ktorý inžinier zostrojil z dreva a plátna. Lietadlo s rozpätím krídiel pätnásť metrov mali do výšky zdvihnúť dve ťažné štvorlisté vrtule, z ktorých každú poháňal samostatný parný stroj. Ale pokus zdvihnúť lietadlo do vzduchu, ktorý Adler podnikol v roku 1897, zlyhal, dokonca skončil zničením stroja. A to bol koniec leteckých snov vynálezcu, ktorý našťastie nezahorkol, pretože mal aj ďalšiu oblasť záujmu – telefón. Mimochodom, v tomto odbore bol oveľa úspešnejší. Vylepšil pôvodný Bellov prístroj a v roku 1880 dokonca v Paríži zaviedol telefónne linky.