T-34 bol sovietsky stredný tank vyvinutý na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia, ktorý mal zásadný a trvalý vplyv na konštrukciu tankov. V období svojho vzniku v roku 1940 bol podľa amerického autora Stevena Zalogu najlepším stredným tankom na svete. Disponoval bezprecedentnou kombináciou palebnej sily, mobility, ochrany a robustnosti. Jeho rýchlopalný tankový kanón kalibru 76,2 mm poskytoval podstatne vyššiu palebnú silu než mali niektoré konštrukcie jeho súčasníkov, zatiaľ čo jeho šikmým pancierovaním len ťažko prenikali najmodernejšími protitankovými zbraňami. Keď sa v roku 1941 prvýkrát objavil, označil ho nemecký generál Paul Ludwig Ewald von Kleist za „najlepší tank na svete“ a Heinz Guderian potvrdil „obrovskú nadradenosť“ T-34 nad existujúcimi nemeckými obrnencami tej doby. Hoci boli jeho výzbroj a ochrana neskôr v priebehu vojny prekonané, často sa spomína ako najúčinnejšia a najvplyvnejšia tanková konštrukcia druhej svetovej vojny.

T-34 bol počas druhej svetovej vojny základom sovietskych obrnených síl. Jeho konštrukcia umožňovala nepretržité vylepšovanie pre vyvíjajúce sa potreby východného frontu – zmeny boli prvých niekoľko rokov skôr čiastkové a nie príliš výrazné, skutočne zásadnou premenou prešiel tank až v roku 1944 zavedením variantu T-34/85. Vylepšovanie výrobných metód tiež umožnilo rýchlejšiu a lacnejšiu produkciu. Sovietsky priemysel nakoniec vyrobil viac ako 80 000 ks T-34 všetkých variantov, čo umožnilo stále väčší počet nasadzovaných tankov s postupujúcou vojnou, napriek strate desiatok tisíc tankov v boji proti nemeckému Wehrmachtu. V prípade Červenej armáde nahradil mnoho ľahkých a stredných tankov a stal sa najviac vyrábaným tankom vojny, ako aj druhým najviac vyrábaným tankom všetkých čias (po nástupcovi – sérii T-54/55). Pri strate 44 900 kusov počas vojny tiež utrpel najväčšie tankové straty všetkých čias. Jeho vývoj priamo viedol k sériám tankov T-54 a T-55, ktoré sa postupne vyvinuli do neskorších typov T-62, T-72 a T-90, ktoré tvoria obrnené jadro mnohých moderných armád. Varianty T-34 boli po druhej svetovej vojne hojne vyvážané a dokonca ešte okolo roku 2010 došlo k obmedzenému nasadeniu na fronte v niekoľkých rozvojových krajinách.

V roku 1939 boli najpočetnejšími sovietskymi modelmi tank T-26 a rýchle tanky BT. T-26 bol pomalý tank navrhnutý tak, aby držal krok s pechotou. Tanky BT boli jazdecké tanky – ľahké a rýchlo sa pohybujúce, určené na bojové manévre. Oba typy predstavovali sovietsky vývoj zahraničných konštrukcií zo začiatku 30. rokov. T-26 bol založený na britskom tanku Vickers 6-Ton a tanky BT vychádzali z tanku M1930 amerického konštruktéra Johna Waltera Christieho.

Počiatky vývoja tanku T-34 spadajú do roku 1937, keď CHTZ (Charkovskij tankovyj zavod) dostal zákazku na tank, ktorý by mal nahradiť tanky série BT. Šéfkonštruktér Michail Koškin bol svojimi nadriadenými podrobne inštruovaný, že sa hľadá nový kolopásový tank. Vedomý si konštrukčných obmedzení tohto typu vypracoval okrem neho (A-20) aj variant s čisto pásovým podvozkom, ktorý nazval A-32. V roku 1938 demonštroval obe konštrukcie pred výborom Rady obrany ZSSR, pričom variant A-32 bol okamžite odsúdený veliteľmi Červenej armády – maršalmi Vorošilovom a Kulikom. Najmä Kulik vraj besnil, že si konštruktér vôbec dovolil nejaký „nekolesovopásový“ variant ponúknuť a odprevadil svoj príkry odsudok koncepcie pásového tanku „odbornými dobrozdaniami a doktrínami“, ktoré by skutoční odborníci na tankovú techniku odmietli. Stalin však na všeobecné prekvapenie rozhodol, že postavené a pripustené na skúšky budú oba prototypy. Vývoj tanku A-32, premenovaného na T-32, teda mohol pokračovať. Čakala ho krušná cesta, pretože predsedom komisie na posúdenie spôsobilosti oboch typov bol neskôr menovaný práve Kulik.

V roku 1939 bolo vykonané vyhodnotenie oboch strojov. Kulik urobil všetko možné, aby zdôraznil poruchy pri prototype T-32 a zároveň banalizoval podobné poruchy pri stroji A-20. Pod jeho tlakom sa komisia klonila na odmietnutie stroja, nakoniec však pod dojmom postrelovacích skúšok, z ktorých T-32 vyšiel lepšie, stroj neodmietla. Postaviť sa proti maršalovi sa však neodvážila a rozhodnutie, ktorý typ dostane prednosť, odložila. Vrchné velenie nejaký čas váhalo, nakoniec však pri zvážení oveľa väčšieho potenciálu ďalšieho vývoja pri type T-32 sa rozhodlo odporučiť ho do sériovej výroby v trochu upravenom variante, ktorý bol neskôr pomenovaný T-34.

V porovnaní s inými typmi stredných tankov dosahoval T-34 veľmi priaznivú hodnotu merného tlaku 0,64 kg/cm2, čo malo vplyv na jazdné vlastnosti a manévrovateľnosť v ťažkom teréne. Kvalita pancierovania tanku, ktorého vyhotovenie bolo skôr hrubé, bola vyššia ako pri porovnateľných zahraničných strojoch. Najväčšou slabinou tanku bolo ergonomické riešenie veže, ktoré sťažovalo úlohy potrebné na ovládanie veže a na streľbu. Neobmedzenému výhľadu z vežového prielezu bránil veliteľovi T-34 ťažkopádny poklop, otváraný dopredu. V zadnej časti veže bol nešťastne riešený zadný previs, ktorý smeroval dopadajúce strely priamo na zraniteľné ložisko veže alebo pod ktorý nemecká protitanková pechota kládla v boji tanierové míny. Veža sa pôvodne vyrábala zo zváraných valcovaných oceľových plátov, ale neskôr sa viac používala veža liata.

Nízka silueta vozidla bola skôr výhodou. Na druhej strane však znamenala obmedzenie rozsahu uhlov námeru kanónu a spriahnutého guľometu. T-34 z roku 1940 bol vyzbrojený krátkym kanónom L-11 vzor 1938 kalibru 76,2 mm, od roku 1941 sa doň začal montovať kanón F-34 rovnakého kalibru s vyššou počiatočnou rýchlosťou, čo bolo z hľadiska dostrelu a priebojnosti veľkou výhodou. Guľometčík, ktorý bol zároveň radistom, mal k dispozícii guľomet DT kalibru 7,62 mm v guľovom lôžku. Začiatkom vojny boli rádiostanicami vybavené iba tanky veliteľov rot. Postupom času sa začal ich počet zvyšovať. Členovia osádky vnútri tanku sa spolu dorozumievali pomocou vnútorného hovorového zariadenia. Prvé modely tanku boli obvykle vybavené motorom Mikulin M-17 z tankov série BT, ktorý bol licenčným motorom BMW VI. Stroje vyrobené po roku 1940 už boli opatrené dvanásťvalcovým vznetovým motorom V-2 s výkonom 493 koní. Naftový motor si cenili sovietski tankisti aj preto, že nafta pri zásahu stroja nevzplanula a nevybuchla tak ľahko ako pri strojoch protivníka, poháňaných benzínom. Prevodovka bola pôvodne štvorstupňová. Tank sa riadil pomocou dvoch riadiacich pák, radiacou pákou, pedálom spojky a brzdovým pedálom. Jeho ovládanie bolo namáhavé aj pre neprítomnosť posilňovača riadenia. Vodiči mali poruke kladivo, ktoré pomerne často potrebovali na poklepanie páky, za ktorú mali vziať. Napriek týmto nedostatkom bol tank aj samotnými posádkami obľúbený pre svoju jednoduchosť a nenáročnosť. Mnohé opravy sa dali urobiť doslova „na kolene,“ čo bolo v drsných podmienkach východného frontu veľkou výhodou. Zladením najdôležitejších kritérií, ktorými boli výzbroj, pancierovanie a pohyblivosť, predčil akýkoľvek vtedy vyrábaný tank.

Prvé verzie tanku boli vyzbrojené kanónmi kalibru 76 mm, označujú sa teda ako T-34/76. Išlo o trochu rôznorodú skupinu s mnohými rozličnými úpravami a odlišnosťami, ak išlo o výrobnú technológiu. Jeho najväčšou výhodou však bola jednoduchá konštrukcia, ktorá Sovietom umožňovala vyrábať ho v takmer neobmedzených počtoch. T-34 vo svojej prvej verzii však mal aj svoju veľkú konštrukčnú chybu. Tou bola bojová veža, ktorá síce pri čelnom pohľade perfektne ladila so šikmými líniami bočného pancierovania korby, bola však príliš malá, takže dovnútra sa okrem kanónu F-34 vošli len strelec a veliteľ, ale nabíjač už nie. Najmä v divokých prestrelkách s nemeckými tankami to znamenalo obrovskú nevýhodu, pretože veliteľ musel okrem navádzania vodiča a strelca ešte nabíjať delo, ktorého zásoba streliva sa prevažne nachádzala pod podlahou veže, ktorú bolo nutné predtým odstrániť. V stiesnených podmienkach vnútri to bola takmer nadľudská úloha, ktorá bola sťažená navyše potrebou neustálej ostražitosti. Kanón F-34 mal totiž pomerne veľký záklz, na čo doplatilo mnoho ruských tankových veliteľov svojimi životmi. Sovietom sa tento problém podarilo čiastočne vyriešiť variantom T-34/76D s novou šesťhrannou vežou s väčším vnútorným priestorom; avšak stále dvojmiestnu. Od konca roku 1943 bol potom T-34/76 postupne nahrádzaný verziou T-34/85 s novou, trojmiestnou vežou vybavenou kanónom ZiS-3-53 kalibru 85 mm, s ktorým dokázal, na rozdiel od svojho predchodcu, preraziť čelný pancier nemeckých ťažkých tankov Tiger I a Panther, ktoré T-34/76 vysoko prekonávali. T-34/85 predstavoval primeranú odpoveď, hoci otázka pomeru síl medzi ním a jeho vyššie spomínanými protivníkmi je dodnes zdrojom vášnivých polemík odborníkov aj obdivovateľov oboch typov.

T-34-85

Potom, čo sa v boji roku 1942 objavili vylepšené nemecké tanky Panzer IV s dlhým 75 mm kanónom, sa začal projekt úplne nového sovietskeho tanku, ktorého cieľom bolo zvýšiť pancierovú ochranu a zároveň pridať moderné prvky, ako napríklad torzné tyče a trojčlennú vežu. Tento nový typ T-43 mal byť univerzálnym tankom, ktorý by nahradil T-34 aj ťažký tank KV-1. Pancierovanie prototypu T-43, hoci bolo ťažšie, stále nebolo proti nemeckým 88 mm dostatočné, zatiaľ čo jeho pohyblivosť bola horšia ako v prípade T-34. Hoci T-43 mal viac ako 70 % svojich komponentov podobných s T-34, pri výrobe by stále vyžadoval výrazné spomalenie výroby. V dôsledku toho bol vývoj T-43 zrušený.

Nielen že mali nemecké tanky postupne lepšiu výzbroj, ale aj pancierovanie. Potom, čo sa sovietskym jednotkám podarilo ukoristiť Tiger I a vykonať s ním skúšky, bolo neoddiskutovateľné, že je potrebné zlepšiť technické parametre tanku T-34, a to ako zosilnením výzbroje, tak aj po stránke pasívnej ochrany. Sovieti našli celkom skoro pomerne jednoduché a technicky nenáročné riešenie, keď na podvozok existujúceho tanku T-34/76 posadili upravenú vežu z ťažkého tanku KV-85. Koncom roku 1943 bolo vyrobených prvých 300 ks tankov T-34/85. Jeho výzbrojou bol kanón D5-T, ktorý bol používaný v tankoch IS-1, KV-85 a samohybných delách SU-85. Vzhľadom na problémy s dodávkami týchto kanónov boli od marca 1944 montované do tankov T-34 kanóny S-53 a od leta ZIS S-53 (L/53), oboje kalibru 85 mm. Vedľajšou výzbrojou tanku boli dva guľomety DT kalibru 7,62 mm, z toho jeden vo veži, druhý na čele korby. Na pohon slúžil vznetový motor V-2-34 s výkonom 500 HP. Podvozok pozostával na každej strane z napínacieho kolesa vpredu, hnacieho vzadu a piatich veľkých pojazdových kolies, ktoré boli uložené na vlečených ramenách. V roku 1944 bolo vyrobených 10 647 kusov a roku 1945 12 551 kusov T-34/85.

Od druhej polovice roku 1943 začali na front prúdiť nové tanky aj samohybné delá, ktoré mali zaistiť výraznú prevahu nad nemeckou technikou. Chrbticou vojsk a najrozšírenejším typom tanku stále zostával tank T-34. Ideálnou predstavou sovietskych veliteľov bolo, že pri útočnom boji pôjdu tanky T-34 za prvou vlnou ťažkých tankov KV a IS. Ďalšie vlny tankov mali prenikať do postavenia nepriateľa a rozvíjať vytvorené prelomy. Pri obrannom boji mali zostávať tanky za pechotou, pripravené na strety s nemeckými tankami, ktorým sa podarilo preniknúť sovietskymi líniami. V obrane mali spolupracovať T-34 so samohybnými kanónmi SU-85, SU-100 a SU-122 a vytvárať hĺbkovú obranu. Roku 1943 tiež došlo k zásadnému zlepšeniu výcviku posádok sovietskych tankov, zdokonalila sa ich súčinnosť s ostatnými druhmi vojsk, taktika a organizácia v boji, takže došlo k ich postupnému vyrovnaniu s nemeckými tankistami.

V rokoch 1944 a 1945 vysielali Sovieti do útočných operácií mohutné tankové armády. Na úseku frontu jeden a pol kilometra dokázali sústrediť vyše 200 tankov. Na jar a na jeseň 1944 Nemci ustupovali rozbahneným územím, na ktorom sa dokázali pohybovať iba tanky T-34. Tieto manévrovacie schopnosti spolu so stále väčšou kvantitatívnou prevahou sovietskych tankov mali za následok pomerne rýchly postup vojsk aj v nepriaznivých klimatických podmienkach. Ak v roku 1941 na jeden zničený nemecký tank pripadalo šesť až sedem sovietskych, tak ku koncu roku 1944 bol tento pomer jedna k jednej. Výroba tankov T-34 so 76 mm kanónom definitívne skončila roku 1944 a odvtedy sa vyrábal iba s kanónom kalibru 85 mm. Okrem klasického tanku Sovieti produkovali T-34 v rôznych variantoch, ako napríklad plameňometný, mostný, odmínovací a vyslobodzovací. Tank T-34 zviedol ešte mnoho bitiek (než dorazil do Berlína) a stal sa najvýraznejším symbolom víťazstva komunistického Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom.

Verný detailom v mierke 1 : 16

S hmotnosťou okolo päť kilogramov je tank T-34/85 zelená kamufláž ideálny pre náročného zákazníka. V profesionálnej edícii sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou farby airbrush, technológiou dosiek plošných spojov 2,4 GHz a novým reproduktorom. Tento model má vynikajúce jazdné vlastnosti, širokú škálu funkcií a realistický zvuk. Vysokokvalitné pásy, hnacie a vodiace kolesá s valčekmi, ako aj spodná časť trupu a bojová veža sú vyrobené z kovu. Veľa malých dielov a rôznych samolepiek dokonale završuje repliku vernej mierky.

Ovládanie a funkcie

Výkonný model tanku má RC ovládanie 2,4 GHz. Vozidlo je vybavené IR bojovým systémom, takže sú možné bitky s vozidlami z rovnakej série. Motory s optimalizovaným krútiacim momentom dodávajú modelu T-34/85 zelená kamufláž presnú a plynulú jazdu. Kovové prevody s robustnými prevodmi a vylepšeným prevodom zaisťujú väčší výkon. Vďaka proporcionálnemu ovládaniu sa môžete s tankom priblížiť veľmi pomaly a plynule zvyšovať rýchlosť. T-34/85 zelená kamufláž sa pohybuje dopredu a dozadu s otočením doľava a doprava. Je možné ho tiež na mieste otočiť doľava alebo doprava. Môžete zdvihnúť a spustiť delo a otočiť vežu o 360 stupňov. Realistický zážitok završujú rôzne zvuky motora, spätný záklz hlavne, záblesk hlavne a dym z výfuku.

Obsah balenia a technické parametre/funkcie

• RC T-34/85 zelená kamufláž IR, profesionálne vydanie Torro v mierke 1 : 16
• Drevená debna Torro na prepravu a skladovanie
• Hmotnosť: cca 4,2 kg
• 360° otáčanie veže
• Diaľkové ovládanie 2,4 GHz
• Kovová prevodovka s prevodovým pomerom 1 : 4
• NiMH súprava 7,2 V
• Nabíjačka 220 V/7,2 V, nabíja 400 mAh
• Generátor dymu a zvukový modul
• NOVÁ dodatočná funkcia pri výstrele: dym z hlavne, ktorý možno zapnúť a vypnúť podľa potreby
• Dymová kvapalina
• IR bojový systém
• Spätný záklz hlavne
• Záblesk hlavne
• Drobné diely, súprava príslušenstva a obtlačky

• Farba: zelená kamufláž
• Bojová funkcia: IR
• Reťaze: kovové
• Valčeky: kovové
• Odpruženie: zavesenie na torznej tyči
• Otočný prsteň veže: 360°
• Veža: kovová
• Spodná vaňa: kovová
• Prevodovka: oceľová prevodovka
• Mierka: 1 : 16
• Edícia: Torro Pro-Edition
• Vyhotovenie: RTR model
• Riadiace a pojazdové kolesá: kovové
• Torzné ramená: kovové

• Používajte iba pod priamym dohľadom dospelých.
• Odporúčanie pre vek: 14+.
• Nie je vhodné pre deti do 36 mesiacov veku.
• Nebezpečenstvo udusenia v dôsledku malých dielov.